|
|||
|
Návštevník |
17.2.2014Zatiaľ som nenapísal nič do tohto blogu. V týchto dňoch vytváram stránku a snažím sa sprístupniť moje prednášky po tom, čo som musel všetky preniesť sem. Akonáhle to skončím, alebo ma napadne niečo tak dôležité, že sa budem musieť s tým podeliť s okolím, tak začnem.31.8.2014Dnes som dodal free counter na stránku aby som mal prehľad ako sa stránka využíva. Uvidím, či to bude fungovať.Už druhý týždeň obnovujem úvod do VZ, epidemiológiu a históriu VZ Našiel som zaujímavú stránku: Guide to Publication: How To Get Your Writing Published in Journals Tiež som začal pravideľne navštevovať stránku OSEL (Objective Source E- Learning) je internetový časopis pro popularizaci vědy. Jeho motto je: „Být či nebýt“ . Skoro som zabudol, dodal som dve nové knižné publikácie do učebných textov. Idem sa ďalej trápiť s úvodom do VZ, to je tak, keď je človek neporiadny a stratí zdrojové časti prednášok. Potom to musí rekonštruovať. Ale čo sa dá robiť, aj tak je vonku škaredo a zima. 11.9.2014Dnes som konečne zas doma pri počítači. Pozeral som štatistiky prístupov. Postupne to narastá, však keď začnú prednášky tak sa to snáď naplní.Pripravujem Epidemiológiu II. Chcem ju orientovať viac na terén, aj keď ako to pozorujem tak v teréne sa toho veša nerobí. Ale snáď sa to zmení. Chcem rozšíriť aj aspoň jednu prednášku z laboratória. Minimálne hovoriť o zbere a spracovaní materiálu. Na stránke WHO je veľmi dobrý seriál prednášok na túto tému, tak by som ho využil. 29.9.2014V uplynulom týždni sme mali prvú, skúšobnú schôdzu členov katedry (niektorých) pomocou meetingu na Adobe Connect. Najprv som si to celý deň pripomínal aby som nezabudol a potom sme aj ja aj Vierka zabudli. Našťastie Marek zavolal a tak sme sa pripojili.Účasť nebola veľká, ale fajn. Michal predviedol ako sa s tým pracuje a ja som si odskúšal prednášku o A.Schweitzerovi, ktorú som mal mať v piatok na Ochrane života. Ukáyalo sa, že to funguje, že je možné realizovať koncept takýchto večerných posedení. Teraz len vymyslieť témy. Dosť na tom rozmýšľam a ak bude mať niekto nejaké návrhy, tak budem rád. Chcem by som začať témou "Nové zdravie verejnosti / New Public Health" v nadväznosti na koncept novej verejnej správy. Snáď sa niekto dá nahovoriť a tému pripraví. Potom by som rád prediskutoval spôsoby vzdelávania, ktoré používame pri výučbe študentov, najmä nájsť rovnováhu medzi tým, čo potrebujú a čo my vieme. Chýbajú nám učitelia, ktorí boli v praxi a na druhej strane, kolegovia z nemocnice nie vždy sa zamýšľajú nad tým, čo potrebuje vedieť náš študent, ktorý nebude vykonávať klinickú prax. Taktiež rozmýšľam nad spôsobmi merania účinnosti nášho vzdelávania. Neviem, či dostatočne pristupujeme ku kvalite prednášok a cvičení. Mohla by to byť ďaľšia téma na diskusiu. Ešte niekoľko poznámok ku konferencii Ochrana života, ktorá bola uplynulý piatok na našej fakulte. V prvom rade ma prekvapil úplný nezáujem učiteľov. Najmä tých, ktorí sa často oháňajú kresťanskými hodnotami. Ja som sa zúčastnil len do obedňajšieho programu. Prekvapili ma prednášky z Čiech a Košíc, ktoré boli skôr reklamou na služby, ktoré prednášatelia poskytujú. Na začiatku konferencie veľmi pekne hovoril pán arcibiskup a tiež prof. Katuninec. Priznám sa, že prednáške profesora teológie z Poľska som veľmi neporozumel, nielen preto že bola po poľsky. Chýba mi slovník a pojmoslovie. 29.10.2014Už dlho som nepísal, asi sa nič tak dôležitého nestalo. Ale pred pár dňami sa mi dostal dokument, ktorý vo mne vyvolal najprv hnev a potom ľútosť nad nepoučenosťou ľudstva a mojej maličkosti najmä. Ten dokument nie je v tomto kontexte dôležitý, stal sa len spúšťačom myšlienok, s ktorými by som sa chcel podeliť s láskavým čitateľom (ak sa taký nájde). Po celý život som sa snažil uchopiť príležitosť, keď sa naskytla. Najprv som mal možnosť pracovať v skupine, kde bol aj dr. Michael Marmot (kto by to meno do teraz nepočul stačí vygoogliť Sir Michael Gideon Marmot FBA FMedSci FRCP (born 26 January 1945) is Professor of Epidemiology and Public Health at University College London). Ja som bol vtedy pár rokov po škole a po vojenskej službe, on je o 6 rokov starší. Nás neučili relatívne riziká a pomery šancí v škole, jeho áno. Ja som študoval v Bratislave, on v Sydney a Berkley. No vo WHO v Ženeve sme spolupracovali, ja som sa všetkého bál, on už bol slávny. Jeho rodnou rečou bola angličtina, moja, však viete. Úžasná škola bojom. Nikdy som sa tak rýchlo neučil a veru bolo čo. Problém nastal pri návrate domov. Z nejakých dôvodov som nadobudol dojem, že sa mám s naučeným podeliť s kolegami doma. Ako som sa len mohol tak mýliť? Stretol so sa len s výsmechom a poučením, aby som sa neplietol do epidemiológie, veď neviem naspamäť platnú očkovaciu schému. Bodaj by som sa nechal poučiť. V revolučnom období som si myslel, že konečne nastala doba sa priznať, že viem ako sa počíta očakávaná dĺžka života (LE), do vtedy miera nepopulárna, lebo akosi obyvatelia ČSSR umierali skôr ako by sa patrilo a kapitalisti potom mali stúpajúcu hodnotu tejto miery. Ako som sa zas mýlil. Vypočítali sme LE pre vtedajšie kraje Slovenska a hneď ma po novinách rozvláčili (vtedajšie kapacity), že to sa nerobí, že LE je len pre celú krajinu a že máme chybu vo výpočtoch. V tých časoch som si to ešte brával k srdcu. Chybu sme nakoniec nemali my, ale slovenská zdravotnícka štatistika sa pomýlila. Vďaka tomu, čo som sa naučil od prof. Keyfitza sme ukázali aké sú rozdiely medzi okresmi. Napodiv po niekoľkých mesiacoch to začalo vyžadovať WHO od slovenského ministertsva zdravotníctva. Minister si zavolal riaditeľa štatistiky a povedal mu, aby mu pripravil výpočty LE pre kraje. Na čo tento pán povedal geniálnu vetu: "My to vypočítať nevieme, ale vie to Rusnák a ten nás to nenaučil". Tak som ostal škodcom slovenskej zdravotníckej štatistiky. Takže nič nové pod slnkom. Dnes, kedy sa situácia opakuje, zas škodím, keď vyžadujem rozum, poznanie a prácu. Našťastie už nie na úrovni štátu. Ako som si oddýchol. Idem sa radšej trápiť s prípravou prednášok pre študentov. |
||